Soutěž #28

Zadání:

Napište nejméně deset řádků na téma Vlčí poselství. Aby to nebylo příliš nezáživné, celá tato úvaha se musí týkat vašeho charakteru - tedy napište pomyslné poselství vašeho vlka. Co má být důvodem, že přišel na tento svět? Jakou roli v jeho životě má odehrát území Xikuratu? Otěže máte více méně volné.
 

Ceny:

1. místo - Element vzduchu
2. místo - Čtení myšlenek
3. místo - Mazlíček dle mého výběru
 

Čas:

Posílat můžete do 31.8. ve 23:59 hodin, hlasování proběhne od 1.9. do 10.9.
V hlasování má každý jeden bod, který nemůže dát sobě.
Soutěž je prodloužena do 25.9.2018, mezitím libovolně hlasujte.
Přeji hodně štěstí,
Summer.

↓↓

Zjazvený posol

Sedel som na balvane a sledoval vyhnancov niekoľko desiatok metrov predomnou, ako sa bijú o každý kúsok zdochliny. Od nudy a tepla som zívol. Rozhliadol som sa po okolí. Môj zrak hneď upútal vlk, ktorý kráčal smerom ku mne. Skontroloval som svoje vzdušné míny, ktoré som ráno rozmiestnil, aby nahradili chýbajúce. Úzke a strmé chodníky boli nimi posiaté a aj miesta, kadiaľ sa dalo bodľa mňa vyšplhať.
,,Nech luna svieti na tvojej stráži." prehovoril vlk, keď sa zastavil len niekoľko metrov od môjho balvanu.
Pozorne som si ho premeral. Predomnou stál sivý vlk s hnedými škvrnami. Jeho kožuch bol pokrytý množstvom jaziev a jeho tvrdé hnedé oči na mňa hľadeli. Aj on si premeriaval mňa. *Zvláštny pozdrav. Vyzerá na bojovníka. Prečo mi príde tak povedomí.* pomyslel som si. ,,Nech luna ťa vedie na tvojej ceste." odpovedal som mu.
,,Nečakal som v týchto končinách, že narazím na niekoho, kto bude poznať pozdrav vlkov zo severu." odpovedal vlk. Zasmial som sa. ,,Trochu som sa po svete prešiel." odvetil som pobavene.
,,V tom prípade, si na svojej ceste nestretol svorku mesačného svitu?" spýtal sa vlk vážnym tónom.
,,Ich údolie by malo ležať zrejme Za Pohorím Sokolov. Prečo tam vlastne ideš?" spýtal som sa zvedavo.
,,Takže je to za týmito horami?" spýtal sa vlk, ignorujúc mojú notázku, čo sa mi nepáčilo.
,,Správne. Vidím, že si sa na cestu spýtal niekoho z tamtej bandy, čo sa byje o mršinu." skonštatoval som. Otočil som sa na štíty hôr za sebou. ,,Určite, ťa ale varovali, že dostať sa na druhú stranú hôr, je nebezpečné. Hory sú strážené skupinou vlkov, ktorú volajú horská hliadka. Pochybujem, že ťa len tak pustia." odvetil som pokojne.
,,Nesiem správu pre alfu. Som si istý, že to nebude problém. Tiež som sa dozvedel, že túto časť stráži len jeden vlk." odpovedal vlk sebavedomo.
Povzdychol som si. ,,To je pravda, ale ako si môžeš všimnúť, tak ani jeden z tamtej bandy sa tadiaľto nesnaží dostať. Je to tu samá pasca.." odpovedal som. Aby som dal váhu svojím slovám, labou som zhodil kamienok na mínu, ktorú som uložil pod balvan. Tú som tam dal na obranu proti nečakaným hosťom. Nastal výbuch vetra. Na moje sklamanie to nevyzeralo, že by to na vlka nejak zapôsobilo.
,,Ako vidím, tak vieš, kde sa tie pasce nachádzajú. Som si istý, že vieš, ako sa dostať na druhú stranu. Samozrejme, že to urobíš veľmi rád." odpovedal vlk nebezpečne a jeho kožuch prečesali iskry.
Postavil som sa a otočil na odchod. ,,Radšej nestrácajme čas." prehovoril som nervózne. Začal som ho viesť chodníčkom po svahu hory hore. ,,Čo plánuješ spraviť, keď narazíš na toho vlka, čo to tu stráži?" spýtal som sa ho.
,,Jednoducho ho zabijem." odpovedal bezstarostne. Táto odpoveď ma urazila. Nečakal som takéhoto idota.
,,Vieš niečo o tom vlkovi niečo?" spýtal som sa zvedavo. Vlk sa zachechtal. ,,Máš na mysli tú Legendu Horských Stráni? Každý, kto sa tak volá musí byť slaboh." odpovedal pobavene a s bohatou dávkou výsmechu. Zamračil som sa. Toho vlka som mal plné zuby.
,,Myslel som si, že si posol. Prečo by si mal zabíjať člena hliadky?" spýtal som sa.
Vlk sa zazubil. Bolo zneho cítiť túžbu po krvi. ,,Posol smrti. Počul som, že je tú nejaká svorka. Bude zábavné ho zabiť a stať sa vodcom." odpovedal.
Boli sme takmer na vrchole prvého štítu. Zastavil som sa a pozrel sa na strmý zráz pod nami. ,,Sme na mieste." prehovoril som pokojne. Vlk sa na mňa zmätené pozrel.
,,Pokladáš ma za blázna? Toto nie je údolie." zavŕčal výhražne. Znudene som sa na neho pozrel. ,,Nikdy som nepovedal, že ťa vezmem do údolia." odpovedal som mu, ako by som mu vysvetloval úplnu samozrejmosť. Jeho kožuch znovu prečesali iskry. ,,Chceš, aby som ťa zabil?" spýtal sa.
Povzdychol som si. ,,To si ešte stále myslíš, že ma zabiješ? Na území, ktoré strážim?" spýtal som sa pochybovačne.
Vlk sa začal divoko smiať. ,,Takže ty si tá Legenda?" spýtal sa pobavene.
,,To meno som dostal tu. Dali mi ho priatelia. Ty si to meno urazil." odpovedal som mu chladnokrvne. Skôr, než stihol vlk niečo povedať, odpálil som všetky míny v okoli.
Nastal obrovský rachot a ja som aj s vlkom padal s celým zrázom dole. Vo vlkových očiach, doteraz plných krvilačnosti a sebavedomia, objavil des.
,,Ja ti poviem iné posolstvo. Každého, kto sa pokúsy urobiť zo mňa blbca a urážať mojích priateľov, postihne smrť." Prehovoril som.
Nastal náraz. Pomocou vetra som zmiernil pád natoľko, že som ľahko pristál na nohách. Vlk dopadol vela mňa. Praskanie jeho kosti bolo rovnako hlasné, ako dopady kameňoch okolo nás. Na moje prekvapenie vlk ešte žil. To ale bola len otázka pár minút, kým si ho smrť nájde. Vlk sa na mňa pozrel a v tom sa jeho zreničky stiahli poznaním. ,,Ty prekliate vraždiace šteňa." prehovoril ticho a jeho oči vyhasli. Pozorne som si ho premerial. ,,Takže sme sa znovu stretli Vrah Bleskov." zamrmlal som si a sadol si. Sledoval som slnko, ktoré začínalo zapadať.

Re: Zjazvený posol

Bomba. uwu Věnuji ti svůj bod.^^

Přidat nový příspěvek

Nejbližší Herní Akce: 
  • --- XXX ---
Coming soon:
  • Vzhledy
  • Neherní postavy (Ok... not so soon.)
Aktuální stav ve Xikuratu 
Po Thunderově návštěvě je podstatná část lesa u jezera zničená. Jinak ale zatím celé údolí prosperuje. Kdy se tato situace změní je však jen otázkou času. Telesphoros, Acantha i Reklan obdrželi zprávu o přicházejícím Kahalliem. Jak s ní naloží se však pravděpodobně dozvíme až ve chvíli, kdy místo měsíce vysvitne rudé slunce. 
Krom zpárvy o Kahalliem, si však stromy i zvířata šeptají i o příchodu někoho jiného. Právě toho, před kterým jeden z nejstarších členů hlídky Xikurat tolikrát varoval. Může to být ale pravda? Odpověď s jistoutou znají jen dvě stvoření. Budoucnost celého Xikuratu leží v tlapách tří bohů, dvoumesíčního vlčete a jedné vlčice. Jak se zachovají?
 
Více o momentální situaci (počasí atp.) ZDE.